reklama

SaS ako urýchľovač vývoja slovenských dejín ? Pascalova stávka.

Tak ako bola katolícka cirkev spomaľovačom vývoja dejín v stredovekej Európe na niekoľko storočí ( vďaka čomu dostalo toto obdobie prívlastok temný stredovek ), tak aj Slovensko má svojich spomaľovačov dejín.  Najväčším spomaľovačom bol totalitný režim „reálny socializmus", ktorého časový horizont spomalenia nie je iba 41 rokov ( 1948-1989 ) , ale jeho dozvuky a stopy v mysliach ľudí sú prítomné ešte aj dnes, 20 rokov po revolúcii. Stále je v ľuďoch prítomné  rovnostárstvo, netolerancia inakosti, neschopnosť narábania s vydobytou slobodou, spoliehanie sa na opateru štátu,  strach z osobnej angažovanosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (337)

V čase revolúcie som mal 25 + ružové okuliare a pamätám si na jeden rozhovor s emigrantom , ktorý podobne ako Kryl predpovedal, že tu nastane divoká doba, že ľudia vôbec nie sú pripravení zvládnuť slobodu a demokraciu a bude trvať 2 generácie, kým sa to zmení. Pýtal som sa ho, čo by mohlo tento proces urýchliť. Jeho odpoveď bola: „Pomohlo by , keby všetci mladí odišli na západ a po čase sa vrátili". Zobral som si jeho radu k srdcu, ale keď som sa vrátil, čakala ma slovenská realita.

Je symptomatické, keď si uvedomíme, čo robili dôležití hráči slovenskej politickej scény v čase revolúcie. Ján Čarnogurský bol vo väzení . Dzurinda budoval kariéru na železnici ako šéf odboru. Agent Mečiar sa v Nemšovej pripravoval na svoju šancu vo VPN, vyzbrojený znalosťami machiavelizmu a spravodajských hier. Ficovi ako perspektívnemu mladému komunistovi pripravovanému na kariérny postup sa rúcal svet. Ak by vtedy predpovedali budúcnosť pani Spravodlivosť s pani Morálkou, zhodli by sa že najďalej to dotiahne Čarnogurský a najmenšiu šancu majú Mečiar s Ficom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mečiar na začiatku zapôsobil ako urýchľovač dejín Slovenska tým, že rozbil Česko-Slovensko. Jeho motív však bol prozaický: na slovenskom „kniežatstve" si ľahšie vybuduje svoje impérium moci. A darilo sa mu. Po noci dlhých nožov v r. 1994 dostala demokracia spätný chod na 4 roky. Naše opozičné médiá to nazvali trochu eufemisticky obdobím „skrátenej demokracie". Vyspelé demokracie sveta nás nazvali príznačnejšie „čiernou dierou Európy". Našťastie Mečiar nedotiahol do konca svoj cieľ po vzore Ľudovíta IV „L´Etat c´est moi" (Štát to som ja) a voľby v r.1998 ho stopli. Je zaujímavé , že v súčasnosti Mečiar naďalej tento cieľ sleduje na menšom pieskovisku a úspešne sa mu darí s jeho dieťaťom Harabinom v rezorte spravodlivosti, kde Harabin už hrdo hlási: Spravodlivosť som Ja. Otázka, či za Ja je správnejšie dosadiť meno Harabin alebo Mečiar je pre mňa irelevantná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prišiel Dzurinda, s ktorým v dejepise budú spájané úspechy ako ekonomická reforma, vstup do NATO a EU, ale aby sme to s tou chválou nepreháňali, treba povedať aj B:

- Po Mečiarovi by bol dobrým a úspešným premiérom aj Macko Pu.

- Dzurinda pokračoval v politike machiavelizmu, kde mottom je „úspech je zavŕšením diela" a „účel svätí prostriedky", kde v honbe za dosiahnutím cieľa nedodržanie sľubu, intriga či klamstvo sú legitímnymi prostriedkami.

- Dzurinda rozvinul tzv. rétorickú politiku. Rétorická politika je učenie o spôsoboch argumentácie, o hľadaní dobrých dôvodov ( spoločensky najviac akceptovateľných ) pre konkrétne chovanie, ktorého cieľom je získanie a udržanie moci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Dzurinda realizoval kuloárnu politiku. Dotiahol do majstrovstva umenie pekne obšírne zodpovedať otázku a zároveň nedať odpoveď.

No a máme tu Fica. Komunista, ktorému sa počas revolúcie rúcal kariérny postup je dnes na výslní. Je najdôveryhodnejším politikom. Je to obraz toho, kde sa naša spoločnosť nachádza, obraz chápadiel totalitného režimu v nás a obraz premrhaných šancí . Ficov návod na úspech:

a/ poznaj voličskú základňu, uvedom si, že väčšina má nízke vzdelanie , je chudobná a dá sa ľahko oblbnúť a kúpiť

b/ musíš byť dobrý rečník, maj rád svojho voliča a oslovuj ho jemu zrozumiteľnou rečou

SkryťVypnúť reklamu
reklama

c/ chlieb a hry : futbal sa hrá na každej dedine, rozdávaj štadióny

 cena voliča dôchodcu je 400 € , 13.dôchodok je naša priorita

d/ neustále opakuj našu mantru : sociálny štát, sociálny štát, sociálny štát..........

e/ naši voliči nemajú radi bohatých, sľúb im že si na nich posvietiš, urob bububu ( ja viem , že naši mecenáši sú veľmi bohatí a my smeráci už tiež to občas preháňame s tými vilami, autami a hodinkami, ale aspoň to sľúb)

f/ ak sú napriek nášmu úžasnému plánu ľudia nespokojní a štátu sa nedarí, okamžite nájdi nepriateľa na ktorého to môžeš hodiť. Ak sa naopak zlepšia akékoľvek ukazovatele, okamžite zvolaj tlačovku alebo vystúp v STV , pochváľ sa a pripíš úspech osobne sebe a strane.

g/ o korupciu, kradnutie, netransparentnosť, tunelovanie a zadlžovanie štátu sa príliš nestaraj, tie tu vždy boli aj budú, to nie sú naše priority. Hlavne zatĺkaj, zatĺkaj, zatĺkaj.

Tento návod je síce napísaný humorným štýlom, ale v skutočnosti to smiešne vôbec nie je.

Do tejto doby nízkej politickej kultúry, obmedzenej demokracie, netransparentného vládnutia, tunelovania štátnych zdrojov a rétorickej politiky prichádza nový subjekt na politickú scénu, strana Sloboda a Solidarita. A prichádza pre Slovensko takmer s revolučne novou politickou kultúrou - s nevídanou transparentnosťou, s nevídanou anti-kuloárnosťou, s možnosťou priamej komunikácie s potenciálnymi voličmi, s najkonkrétnejším programom založenom na zdravom rozume, s novými tvárami bez komunistickej a eštébáckej minulosti , s politikou skutočnej zmeny. SaS sa nebojí nastolovať aj politicky citlivé témy akými sú budúcnosť dôchodkov, radikálna zmena odvodového systému, rómska otázka, či tabuizované témy ako práva homosexuálov alebo marihuana., v ktorých je Slovensko ešte 30-40 rokov pozadu a stáva sa okamžite zdrojom posmeškov politických rivalov a nepripravenej verejnosti. V oblasti transparentnosti spravovania štátu zachádza SaS tak ďaleko, že navrhuje zverejňovať úplne všetko. Takúto transparentnosť doteraz žiadna strana nerealizovala, lebo by to bolo v priamom rozpore s doteraz praktikovanou kuloárnou politikou obmedzenej informovanosti verejnosti, ktorá umožňovala stranám potajomky si robiť svoje politické a ekonomické obchody. V oblasti imunity navrhuje úplne zrušiť imunitu poslancov mimo parlament, no videl toto slovenský svet, aby išli politici sami proti svojim osobným záujmom ? SaS už teraz značne urýchľuje politický vývoj na Slovensku tým, že prebudila zo zimného spánku našu dlhoročnú slabinu - mdlú a slabú opozíciu a núti ju aktivizovať sa, kopírovať niektoré témy, prinášať alternatívne návrhy, modernizovať svoju agendu.

Tam kde Slovensko značne zaostáva za vyspelou Európou - v politickej kultúre, v koncepte modernej otvorenej spoločnosti, v transparentnom a spravodlivom spravovaní vecí verejných, v tolerancii inakosti, može byť SaS výrazným katalyzátorom vývoja slovenských dejín.

Že Sulíkov rečnícky prejav je neohrabaný a profesionálne horšie zvládnutý ako u jeho politických rivalov ? Jednak rétorické schopnosti nemajú nič spoločné s praktickou politikou a jednak mne osobne sú sympatickejšie úprimne znejúce prejavy ako teatrálny recitačný prejav Radičovej, či Ficovsko-smerácky profesionálny rečnícky prejav, kde za 1 minútu dokážu osláviť seba, nájsť nepriateľa, sľúbiť riešenie, povedať vtip, poučiť médiá ako sa majú správať , vyvrátiť akúkoľvek kritiku a obhájiť neobhájiteľné.

Okrem toho, SaS nie je Sulík a črtajú sa tam výrazné odborne zdatné a zaujímavé osobnosti so správnym hodnotovým vybavením. To je totiž to na čom záleží, čo robí rozdiel medzi dobrým a zlým politikom, nie rečnícky prejav, ale hodnotové vybavenie. Pretože tu k zázračným obráteniam nedochádza. Kto bol chamtivý bude chamtivý bez ohľadu na to koľko si už nakradol. Kto podvádzal bude podvádzať. Kto miluje moc a popularitu, urobí pre jej udržanie všetko.

 Je tu jeden silný argument proti SaS , s ktorým sa najčastejšie stretávam a ktorý súvisí s tým že ľudia sú už sklamaní z planých sľubov a z bezohľadného presadzovania osobných záujmov politikov. Ten argument znie: "Teraz sľubujú, ale keď sa dostanú do parlamentu, budú takí istí ako ostatní. Všetci kradli doteraz, budú aj oni kradnúť. Všetci mysleli na seba doteraz, aj oni budú takí istí."

Na tento argument mám dva protiargumenty:

1. Bolo by to v príkrom rozpore so základnou filozofiou SaS, ktorou je transparentnosť, otvorená spoločnosť, antikorupčnosť, hodnotové zásady.

2. Prvý protiargument je síce logický, ale ľudia sú už takí skeptickí, že tomu neveria. Potom už zostáva iba Pascalov argument. Blais Pascal a jeho slávna stávka. Tento francúzsky vedec 17.storočia, po ktorom máme jednotku tlaku a programovací jazyk, bol zároveň aj teológ a filozof. V otázke prečo byť veriaci povedal: "Keďže človek nevie s istotou povedať, či má kresťanstvo pravdu, alebo nie, mal by sa chovať ako hráč a staviť na možnú výhru. Ak kresťanstvo nemá pravdu, nemôže nič stratiť, ale ak má pravdu, môže nekonečne vyhrať". Tak ja parafrázujem Pascala a hovorím: "Ak SaS bude v reálnej politike ako doterajšie strany, nič som nestratil. Ale ak bude také ako sa prezentuje, vyhrám ja a so mnou celé Slovensko."

 Ja stavím na možnú výhru.

 P.S. Nie som politicky angažovaný. Je to môj nezávislý názor.

andrej smolka

andrej smolka

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

... verím v premenu Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu