Moje prvé osobné stretnutie s politikom bolo v r.1983. Po prijatí na vysokú školu nás nahnali do jednej miestnosti na internáte v Horskom parku a elegantný fešák z druhého ročníka nám zanietene rozprával o práci v SZM a aké je potrebné , aby sa študenti aktívne zapojili do budovania socializmu. V neďalekom Funuse sme pri pive nahlas rozmýšľali, či tomu čo hovoril aj verí. Odpoveď prišla o pár mesiacov, elegantný fešák sa nevrátil zo zájazdu študentskej rady SZM do Západného Berlína. V 80-tych rokoch už neprichádzalo do úvahy , aby mladý inteligentný človek chcel byť politikom ( komunistom ) z presvedčenia. Jediná motivácia bola kariérny postup a mnohé výhody, ktoré ponúkala stranícka legitimácia vrátane možnosti cestovania na západ. Že bolo treba podpísať Faustovu zmluvu ? To pre ľudí so slabšou chrbtovou kosťou nebola veľká dilema. Častokrát to boli nadaní študenti, nadaní rečníci, mládež zo slovenských rázovitých obcí a „malebných" socialistických sídlisk , ktorí cítili potrebu dosiahnuť kariérny úspech a tá potreba bola taká silná, že im sama viedla pero pri podpise Faustovej zmluvy. Jednu takúto zmluvu podpísal v r.1987 aj Robert F., chlapec z Hrušovian, syn robotníka na vysokozdvižnom vozíku a predavačky obuvi, ale to je úplne iný príbeh, ktorého koniec , ak boh dá, môže prísť už zajtra.
Po revolúcii prišla pluralita politických strán, parlamentná demokracia, kapitalizmus a to prinieslo nový typ politikov. Už nebol motiváciou iba kariérny postup , ale prišlo nové lákadlo, nová modla - zlaté teľa. Byť politikom znamenalo byť pri inside informáciách, pri štátnych zákazkách, pri veľkých kšeftoch. A prišli nové masky, plné ústa demokracie a v očiach $ a neskôr aj €. Po pridelení šoféra, veľkého bavoráku, okrúhlej pečiatky, poslaneckej stoličky sa menili pred očami na nesmierne dôležitých nadľudí. A hodnotové vybavenie ? Cestovanie po svete za štátne peniaze, zneužívanie postavenia, poľovačky, kšefty, tunelovanie štátu, politické obchody. Konflikt záujmov? O akom konflikte záujmov hovoríte, veď tam nie je žiadny konflikt. Všetko sa deje v súlade s osobnými mocenskými a finančnými záujmami. Úplne bezkonfliktná harmónia záujmov. Samozrejme , česť výnimkám, ktorých je tak strašne málo, že iba potvrdzujú pravidlo.
Už chápete moje obavy z mítingu SaS ? Je možné, že opäť raz stratím jednu ilúziu. Komorné prostredie nemenovaného hotela, je nás tu zo desať účastníkov, prichádzajú štyria lídri. Sú to mladí ľudia, predstavujú sa sa. Generálna manažérka strany, tímlíder pre demokratickú spoločnosť, tímlíderka pre sociálnu politiku, tímlíder pre boj s korupciou. Fíha, samé vysoké šarže.
Niečo nie je v poriadku. Pôsobia nepoliticky, hovoria prirodzene, k veci, nie je medzi nimi a nami žiadna bariéra, nie sú to monológy, prerušujeme ich otázkami, je to živá diskusia. Po odbornej stránke je veľkou výzvou najmä oblasť korupcie a rómska problematika, som zvedavý ako to zvládnu. Klobúk dolu pred ich odbornosťou a zanietením. Zvládli to excelentne. Dávam provokatívnu otázku: „To je všetko krásne a teraz tu vystupujete, ako by ste boli Aliancia Fair Play, ale Vy ste politici, ktorí budú po voľbách pri moci a moc je veľká čarodejka. Doteraz politici išli do politiky len kvôli výhodám. Transparentnosť im nevyhovovala, lebo by to bolo v priamom rozpore s doktrínou obmedzenej informovanosti, ktorá umožňovala politikom robiť ekonomické a politické obchody. Prečo by ste Vy mali byť iní, ísť „sami proti sebe" ? Skúste nás každý z Vás o tom teraz presvedčiť." Vedel som, že na tejto otázke ich „nachytám", pretože teraz sa ukáže, ako úprimne to myslia a nakoľko ich odpoveď bude iba„umelé klišé". Zapol som senzory detektoru lži a .... nič. Prešli mojím detektorom všetci. Ich odpovede boli naozaj úprimné a pravdivé. Milá bola aj poznámka o zlej geopatogénnej zóne a zlej energii v parlamente a obava, aby ich to koncentrované zlo parlamentu nepoznačilo. Držím im palce.
Jedným slovom, to stretnutie bolo šokujúce.
