reklama

Kocky ešte nie sú hodené, ale už ... can feel it in the air.

Videl som Lampu a z nutkavého pocitu podporiť tých dvoch usmievavých mladých idealistov, protagonistov  gorilieho protestu, vzniká tento blog.Začnem citátom Margaret Mead : „Nikdy nepochybujte o tom, že malá skupina hĺbavých a angažovaných ľudí môže zmeniť svet.  Je to vlastne jediný spôsob, ako to dosiahnuť".

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

To, že títo mladí ľudia pôsobia naivne a idealisticky je podľa mňa výhodou, pretože keď si zoberieme všetky prevratné zmeny v dejinách ľudstva, od vedecko-technických po spoločensko-politické, vždy boli uskutočnené „naivnými bláznivými idealistami", ktorí nevedeli, že sa to nedá a že to nemá význam. Takže, ak by ste to náhodou nevedeli, tak za to , že si dnes svietime žiarovkami, že lietame, že máme internet a mobily , že máme slobodu a demokraciu, vďačíme práve tým naivným bláznivým idealistom. Ups, neuletel som trochu v tej demokracii ? Naozaj máme demokraciu ? A akú to máme demokraciu ?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

20 rokov tu chodím a keď niečo nefunguje v spoločnosti tak ako by malo, stále omieľam aj počúvam to sprofanované churchillovské „ demokracia je hrozná, ale nič lepšie nebolo vymyslené". V roku 2010 som mal veľkú nádej, že SaS prinesie zmenu infiltrovaním dobrého a nového do existujúceho systému. Ale pochopil som, že to nejde. Systém je skazený a je silnejší. Naivných idealistov vypudí automaticky z úľa ako včely záškodníka. Systém si funguje svojím životom. Na povrchu nechá formálne demokratické práva pre všetkých. Napr. články Ústavy SR č.12.1 ( „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a právach") , čl.26.1 („Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené") a čl.30.1 („Občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov") boli v praxi vymazané a systém ich nahradil dvomi vetami: „Volič o ničom nič nevie. Volič je hovno" . Tak a je to ! Milý volič. Na papieri máš všetky práva, ale v skutočnosti ..... v skutočnosti si niečo bezcenné, smradľavé, trpená príťaž. A čo je dôležité, to čo je na papieri, alebo to čo je v skutočnosti ?
Vráťme sa k tej demokracii a k Churchillovi. Našťastie, nie je demokracia ako demokracia. Demokracia môže mať rôzne prívlastky. Zastupiteľská demokracia ( representative democracy ) je v kríze na celom svete. Všade je infikovaná korupciou, partokraciou a korporatizmom ( už sa musel vymyslieť odborný termín znamenajúci ovládanie štátu veľkými záujmovými skupinami ). Aby sme nepoužívali zložitú terminológiu, v praxi to funguje tak, že volič H má na výber raz za 4 roky voliť ( alebo nevoliť ) nejakú stranu a v rámci nej poslancov P. Poslanci P sa potom tešia z nadštandardných privilégií, stávajú sa nadčlovekmi a s nadšením sa začnú stretávať so záujmovými skupinami Z. Z je jedno kto sa stal P, pretože majú pripravený univerzálny korupčný manuál plný rôznych lákadiel. Z a P vytvoria symbiózne žijúci organizmus, vzájomne výhodne na sebe parazitujúci. Je to win-win biznis. P sa tešia z obrovského nárastu majetku, a z uspokojenia svojho ega . Z sa tiež tešia z obrovského nárastu už aj tak obrovského majetku a z pocitu reálnej moci. Je to bábkové divadlo, role sú jasne vymedzené. A volič H ? Ten ani nemá prístup sa na to bábkové divadlo pozerať. Teda nemal, kým si neprečítal pravdivý príbeh z krajiny Slovensko. Vďaka ti internet ! BTW, ak niekto bude oponovať príkladom fungujúcej zastupiteľskej demokracie v Škandinávii, ja tvrdím, že ona tam funguje aj napriek zlému systému, a to vďaka vysokej morálke Škandinávcov, ktorí oveľa ťažšie podľahnú korupčným pasciam tohto systému.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Je symptomatické, že prvú zmienku o participatívnej demokracii (participative democracy) a o islandskej a následne španielskej revolúcii som sa dozvedel z Nota Bene. Mainstreamové médiá držia poctivo bobríka mlčania. Nie je totiž v záujme Z ani P celého sveta o tom písať. Ohrozuje to totiž ich zabehnutý symbiotický systém S. Našťastie google a youtube ešte stále fungujú. A zrazu to frustrujúce churchillovské dostalo iný význam. Nie je demokracia ako demokracia !


Na Islande to vypuklo v roku 2008. Opis ekonomického pozadia krízy by vystačil na celý blog, ale keď to maximálne zjednoduším: kríze na Islande predchádzal niekoľkoročný boom finančného sektora. Bankové podmienky pre vkladateľov boli na Islande tak úrokovo výhodné, že nastal masívny príliv peňazí na Island, najmä zo strany britských a holandských investorov. Pôžičky boli zrazu dostupné pre každého, každý Islanďan si mohol cez pôžičku okamžite realizovať sen krásneho domu , auta a podobne. Islandské banky riskantne investovali a s príchodom ekonomickej krízy v r.2008 sa dostali do bankrotu. Holandská a britská vláda vyvinula obrovský tlak spolu s MMF na vládu Islandu , aby Island zachránil banky a vklady veriteľov ( rozumej britských a holandských ) a preniesol dlh na obyvateľov Islandu. Predseda vlády oznámil v médiách, že ak Island nepríjme podmienky MMF, stane sa „Kubou severu". Medzitým hŕstka islandských bankárov, ktorí to spôsobili a medzičasom sa dostali do Top rebríčka najbohatších ľudí na svete, zdrhla z krajiny nevedno kam. Obyvatelia Islandu to mali celé zaplatiť , každý Islanďan mal prevziať dlh cca 15 tis. Eur a splácať ho po dobu 15 rokov s úrokovou sadzbou 5,5%. To už bolo aj na chladných severanov veľa, vyšli do ulíc a vydobyli si stopnutie podpisu takéhoto záväzku, vyhlásenie referenda a dôsledné vyšetrenie vinníkov . V referende 97% občanov povedalo NIE . Predseda vlády musel odstúpiť a bol postavený pred súd ako aj ostatní vinníci z finančnej a politickej oligarchie. Od tej doby nastala nová éra demokracie na Islande, je to pokus o participatívnu demokraciu. Občania si vybrali 25 poslancov z 500 kandidátov, ktorým sa sčítali preferenčné hlasy a ktorí pracujú na novej islandskej ústave. Návrh ústavy je verejne prístupný a občania sa k nemu môžu vyjadrovať. Je to síce zdĺhavejší proces, ale ako každý nový experiment, potrebuje svoj čas. Islanďania to zvládajú dobre, napriek poklesu životnej úrovne, lebo ako vravia, vracajú sa ku koreňom a ku skutočným hodnotám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


V Španielsku prebieha revolúcia od mája 2010, je zameraná na prerod demokracie zo zastupiteľskej na participatívnu, protagonisti odsudzujú korporatizmus a korupciu v politike, odsudzujú nadvládu finančných inšitúcií a veľkých korporácií . Do ulíc španielskych miest vyhnala stovky tisíc demonštrantov, ktorí sa nazývajú hnutie M15 alebo Los Indignados ( Rozhorčení ). Jedno vysvetľujúce a inšpiratívne video aj pre slovenské hnutie je tu: http://www.youtube.com/watch?v=CkQhygB6wps


Na Slovensku je hnutie iba na začiatku, a je potrebné podporiť týchto mladých ľudí. Z Lampy mi vychádza nasledovný odkaz pre nás „starších": Netreba sa báť, naopak, je treba sa tešiť z veľkej šance a hlavne nehľadať to čo nás rozdeľuje, ale to čo nás spája ( veď túto vetu si hádam ešte pamätáme z revolúcie 1989 ). V jednote je sila. Dôležité bude nevybíjať sa na ľavicovo - pravicovom delení pohľadu na politiku. To je totiž to čo si Systém želá: rozdeliť, rozdrobiť, obviniť, vyvolať spory, hádky. Dnes nie je podstatné delenie na pravicu a ľavicu. Obidve sú aj tak už iba prázdnou nálepkou. V prvom rade ide o delenie na korupčnosť a nekorupčnosť , na dobré a zlé rozhodnutia. Ideálny poslanec by mal chcieť taký systém, ktorý ho bude neustále kontrolovať, aby „nezhrešil".
Veľkí svetoví kouči vravia, že na uskutočnenie akejkoľvek veľkej zmeny ( úspechu ) v živote je nevyhnutné a zároveň postačujúce zvládnuť tri faktory :
1. Mať cieľ
2. Mať vieru ( oduševnenie )
3. Mať výdrž
Prvé dva faktory už sú naplnené. Takže vydržať !

andrej smolka

andrej smolka

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

... verím v premenu Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu