reklama

Prečo má zubor hrb ?

Vychádzame z kaštiela Antol vo Svätom Antone.  Kúsok pred nami ide ďalšia rodina. Otec nesie dcéru na pleciach a tá mu položí kľúčovú (záludnú) otázku: „Oci a prečo má zubor hrb?" Otec zjavne nevie a nechce odpovedať. Dieťa sa nevzdáva a opakuje otázku : „Prečo má zubor hrb?" Zvedavosť a túžba prísť na tú záhadu so zubrovým hrbom núti dieťa neustále opakovať tú istú otázku, napriek otcovmu „prečo, prečo...neviem...daj už pokoj s tým prečo ! ". Dieťa to nevzdáva, až kým ju otec nezloží a nevyhreší.  Potrestaná za zvedavosť, končí plačom.  Budúcnosť je viac menej predvídateľná. Ešte pár krát bude vyhrešená za „Prečo?" doma, pár krát bude ponížená za „Prečo?" v škole a postupne sa prestane pýtať , prispôsobí sa a bude hovoriť iba to, čo sa očakáva a to , čo sa vyžaduje. Aby bol pokoj doma, aby ju učitelia mali radi, aby mala dobré známky, aby neboli problémy. A tragédia je v tom, že naša spoločnosť si ani neuvedomuje fatálny dôsledok tohto chorého procesu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

K dôležitosti „Prečo" sa ešte vrátime neskôr, ale poďme pekne po poriadku. Sir Ken Robinson vo svojej prednáške „Zmena vzdelávacej paradigmy" uvádza zaujímavú vedeckú štúdiu (s názvom Breaking Point and Beyond) , ktorá merala úroveň divergentného myslenia. Divergentné myslenie je považované za základnú kapacitu pre kreativitu. Je to schopnosť hľadať viacero riešení daného problému, alternatívne odpovede na dané otázky. Napríklad sa zadala otázka „Koľko spôsobov použitia viete vymyslieť pre sponku na papier?" a vyhodnocovali sa odpovede. 10-15 spôsobov použitia bol štandard, 200 bolo už výnimočne veľa. Podotýkam, že test vypracovala NASA na meranie úrovne divergentného myslenia inžinierov a vedcov , no a takýto test sa zadal skupine 1600 detí. Všetky deti boli v predškolskom veku 3-5 rokov. Tipnite si aké percento dosiahlo hranicu geniality ? Znie to zdanlivo neuveriteľne, 98%. Tento test bol tzv. priebežný, to znamená že tie isté deti otestovali znova o 5 rokov vo veku 8-10 rokov. Hranicu geniality dosiahlo už len 32%. Tie isté deti o 5 rokov opäť otestovali a výsledok potvrdil trend poklesu kreativity, už len 10%. Vedci potom dali ten istý test veľkej skupine dospelých vo veku 25 rokov, úroveň geniality dosiahli 2% ! Čo teda vlastne spôsobuje klasický vzdelávací systém je z tohto dosť zjavné. Ako to bolo v tej pesničke od Pink Floyd „Another brick in the wall"? Čiže máme tu deti v predškolskom veku s takmer dokonalou kapacitou pre kreativitu. Týmto deťom najprv narušíme schopnosť koncentrácie tým, že ich z vlastnej pohodlnosti pripustíme k TV a počítačovým hrám. Potom ich takto „vyzbrojených" pošleme do základnej školy, ktorá by sa skôr mala volať vyrovnávacia škola. Tam deti zoradia podľa jediného kritéria, ročníku výroby. Bez ohľadu na rôznu mentálnu vyspelosť, na rôznu nadanosť, na sociálnu pripravenosť . Vo vyrovnávacej škole namiesto povzbudzovania kreatívnej kapacity formou „škola hrou" nastupuje tzv. anestetická (uspávacia, monotónna) výučba, pri ktorej je takmer nemožné aby zatiaľ ešte hravé „šidlá" udržali pozornosť. Začne sa proces nalievania jednotných vedomostí s jedinými správnymi odpoveďami. Začalo „glajchšaltovanie" a ničenie kreativity. Všetci musia hovoriť to isté , tvorivosť je mimo rámec učebných osnov, otázky by mohli narušiť učebný proces. Dokonca ešte aj spôsob ako prídete k výsledku je presne nalinkovaný, nieže to vypočítate inak, to je zhoršenie známky. Postupne je vyrovnávací proces dokonaný, talenty sú potlačené, kreativita klesla na 10% a bude klesať ďalej, veď tak sme nastavení, tak nás nastavil systém.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Otázka „Prečo" , ktorá ide do hĺbky, sa považuje za koreň kritického myslenia a kritické myslenie za základ úspešného vysokoškolského štúdia a neskôr za nevyhnutnú podmienku zvládnutia mnohých profesií. Simon Sinek (účastník TED konferencie) ide ešte ďalej . Vo svojej teórii „Golden circle" označuje „Why" , ktoré ide do hĺbky skúmania príčin, za ten element úspechu, ktorý odlišuje úspešných a neúspešných ľudí, úspešné a neúspešné firmy (ak vás to zaujíma, pozrite si video). Čo z toho vyplýva? Že ak dieťa položí „Prečo" otázku, cibrí si kritické myslenie a zlepšuje si potenciál na úspech v štúdiu a v živote. Takže otázka „Prečo" by mala byť glorifikovaná v rodinách ako aj na školách. Do rodín nevidím, ale je „Prečo" na piedestáli na školách ? Ups, veď ono je potláčané, učitelia buď neznášajú „Prečo" alebo majú k nemu neutrálny vzťah, ale ho nepodporujú. Že máte šťastie a váš učiteľ podporuje deti v pýtaní sa a tvorivosti ? Gratulujem, ste výnimka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo povedať na záver:

Milí rodičia. Ak vám deti položia záludnú otázku „Prečo má zubor hrb" alebo akúkoľvek inú, nezahriaknite ich, naopak potešte sa a podporte ich. Sú na dobrej ceste.

Milí učitelia. Napriek zlému vzdelávaciemu systému v ktorom sa nachádzate, máte veľkú moc. Začína hodina a je to len medzi vami a deťmi, čo sa udeje. Je to vaša chvíľa. Možete inšpirovať a ovplyvniť životy detí. Môžete ich talenty a kreativitu rozvinúť alebo potlačiť. Vy nemáte povolanie, máte poslanie. Nezabúdajte na to.

Milá vláda. Umožni učiteľom dôstojne vykonávať svoje poslanie. Priprav pre nich primerané podmienky hodné tohto poslania. Podporuj vo vyučovacom procese kreativitu a kritické myslenie. Veď chceš mať predsa inteligentnú, samostatnú, kreatívnu a úspešnú mládež, že? Dúfam, že nie si taká hlúpa, že by si si neuvedomovala dôležitosť kvalitného vzdelávania pre spoločnosť . Že ty si myslíš, že kritické myslenie nie je príliš dobré rozvíjať ? Uhm, chápem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Milé deti. Nikdy sa nevzdávajte svojich snov . Pýtajte sa, skúmajte príčiny, prečo sú veci okolo nás také aké sú. Keby vás niekto zahriakol, povedzte že si rozvíjate kritické a kreatívne myslenie, možno to tých dospelých odrovná. V prípade zvlášť nepríjemných učiteľov povedzte, že konáte v súlade s Koncepciou rozvoja školstva na roky 2011-2015, to by mohlo zabrať. A inak vám prajem, aby ste nebrali školu a známky príliš vážne. Najúspešnejší sú v živote aj tak trojkári. Steve Jobs ani nechodil na vysokú školu. Bavte sa a robte to čo vás baví. A nezabúdajte sa pýtať „Prečo", zíde sa vám to.

andrej smolka

andrej smolka

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

... verím v premenu Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu