Alegória štátu na Zochovej chate

Autor: andrej smolka | 13.1.2013 o 15:27 | (upravené 13.1.2013 o 21:14) Karma článku: 19,38 | Prečítané:  2750x

Chcete trošku lepšie pochopiť ako funguje slovenský štát a mentalita Slovákov ? Choďte si s deťmi zalyžovať na Zochovu chatu. Krajšiu alegóriu ťažko nájdete.

Pred bufetom predávalo pár ľudí poobedňajšie lístky za polovicu ceny. „Ale veď to sú iba detské" všimol si jeden záujemca.  „Veď to vôbec nevadí, to tu nikto nekontroluje. Pichnete a idete".

Ešte zaujímavejšia scéna sa odohrávala pri čakaní na vlek. V rade čakajúcich lyžiarov bolo zamiešaných zopár dospelých na pešo, bez lyží. Sprvoti som si to príliš nevšímal , myslel som si, že to je nejaká jednorazová aktivita rodičov, ale po pár minútach pozorovania som pochopil, že sa jedná o premyslenú naplánovanú činnosť, zdanlivo veľmi nenápadný podvod. Rodičia , ktorí prišli bez lyží, prišli na „úžasnú" myšlienku, ako pomôcť svojim ratolestiam nenápadne sa predbehnúť v rade na vlek. Vyšliapu si na koniec radu a zdanlivo poctivo sa postavia do radu čakajúcich. Ich dieťa vracajúce sa zo svahu sa už však nezaradí na koniec radu, ale hľadá svojho „poctivo" čakajúceho a mávajúceho rodiča a ten mu prepustí svoje miesto. Rodič si hneď potom zase vyšliape a zaradí sa na koniec radu a tak to pokračuje ďalej a ďalej.  Výsledok tohto podvodu je ten, že poctivo čakajúci lyžiari urobia takmer 2x menej jázd a vystoja v rade takmer 2x dlhší čas ako tieto organizované skupinky podvodníkov. Najlepšie na tom je, že tí rodičia sa tvária, že všetko je v najlepšom poriadku.

Po pol hodine pozorovania situácie rozbieham môj malý sociálny experiment.  Spúšťacím momentom je komentár jednej čakajúcej dvojice: „ Kebyže tu nevystávame rad, tak si tie naše deti ani poriadne nezalyžujú."

„Vám to nevadí, že podvádzate, že sa predbiehate ?" - oslovím pani nado mnou.

„Prosím ? Veď ja sa nepredbieham. "

„Ale predbiehate. Dobre viete, že je to podvod. Veď vy nelyžujete, len tu vystávate rad pre vaše dieťa. Výsledok je ten, že my čo tu poctivo čakáme urobíme o polovicu menej jázd, a pritom sme platili rovnakú cenu za lístok."  Pani odvracia hlavu a odmieta so mnou ďalej komunikovať

„Vám to nevadí, že predbiehate ostatných ľudí ?" - oslovím po jazde ďalšiu pani, ktorá sa postavila nado mnou. Opäť  tá istá reakcia. Keď jej vysvetlím o čo tu ide, dáva mi „pádny" argument: „Keby to nerobili ostatní, ani ja by som to nerobila !"

Ďalší podobný pán ma poučuje, že aj ja mám možnosť robiť to isté, že aj jemu by bolo lepšie v teple v bufete, ale on sa obetuje pre deti a mrzne tu v rade.

Pozerám sa na to celé a nechápem. Je nás tu asi 100 , polovica podvádza  a tá druhá polovica to ticho trpí. Z tej polovice čo podvádza je veľa takých, čo sa pridali keď videli , že tí čo takto podvádzajú , nie sú nijako potrestaní a že celá komunita to ticho akceptovala. Čiže na začiatku bol jeden podvodník, ktorý to skúsil a namiesto toho aby ho komunita zahriakla, tak sa k nemu postupne pridávali ďalší a ďalší. Zároveň aký asi odkaz to dáva do života tým deťom predbiehajúcich sa rodičov ? Predbiehať a podvádzať sa dá, treba to len robiť šikovne. Alebo iný odkaz - rodičia mi vedia vybaviť protekciu.

Pokračujem v sociálnom experimente a oslovujem počas čakania tú poctivú časť lyžiarov:

„Vám to nevadí, že nás predbiehajú tí ostatní ?" Našťastie som natrafil na neapatických rodičov, ktorí to pochopili a vadilo im to. To je super, myslím si, rodí sa tu opozícia. Navrhujú mi osloviť vlekárov, nech spravia poriadok. Tak oslovujem vlekárov a vysvetľujem im situáciu, ktorú mimochodom majú pred očami celý deň, akurát to majú na háku. „Viete, my tu máme svoju robotu, nemáme čas robiť poriadok v rade, to si musíte spraviť sami." - úžasný prístup firmy k poctivým  zákazníkom,  naozaj.  A opäť sa potvrdzuje to staré známe,  ryba smrdí od hlavy.

Blíži sa 16 hodín, vlek končí.  Viem, že na Zoške bude tento podvod pokračovať dovtedy, kým sa nedá dokopy  komunita poctivých lyžiarov a nevyvinú tlak buď cez vlekárov, alebo napriamo, aj keď napriamo hrozí dosť vážny konflikt, to by museli mať tí poctiví fakt dobrého vodcu, aby to zvládli.

A keď nad tým tak rozmýšľam, tak presne takto to vyzerá aj v našom štáte. Je tu, zjednodušene povedané,  malá časť principiálne poctivých, malá časť principiálne nepoctivých a veľká časť s ambivalentným postojom, ktorí sa pridajú na jednu, alebo na druhú stranu podľa toho, čo je pre nich výhodnejšie,  čo im prejde,  prípadne ako sa k tomu stavia komunita a čo spoločnosť viac oceňuje.  V tomto procese je veľmi dôležitá „hlava ryby", tí ľudia stojaci na vrchole pyramídy, ktorí sú vzorom pre správanie spoločnosti, a urobte si sami názor, pozorujúc našu vládu, prezidenta, parlament, justíciu, cirkev,  ako vyzerá tá naša rybia hlava a  aký devastačný vplyv to na spoločnosť má.

Aby som to nezakončil tak pesimisticky, napriek všetkému som optimista a myslím, že veľa vecí sa mení k lepšiemu a pomaličky  sa blíži „tipping point", keď spoločnosť si povie, že takto to už ďalej nepôjde.  Koľko rokov to bude trvať, to bude záležať samozrejme od nás a nášho postoja k štátu.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?