Dabing : podraz na vzdelávaní Slovenska

Autor: andrej smolka | 25.9.2012 o 10:48 | (upravené 25.9.2012 o 11:36) Karma článku: 18,45 | Prečítané:  10526x

Moja školopovinná dcéra ovláda veľmi dobre češtinu,  na dovolenke rozumie všetko jej českým rovesníkom, oni jej však takmer nerozumejú. Dôvod ? Pozeráva detské televízne seriály v českom jazyku. České deti takúto možnosť učiť sa slovenčinu nemajú.

Keď môj kamarát emigroval v 80-tych rokoch do Nemecka a pýtal sa, ako sa má čo najrýchlejšie naučiť dobre po nemecky , odporučili mu kúpiť si okamžite TV a každý deň pozerať (či skôr počúvať) aspoň hodinu, aby jazyk dostal najprv do uší. Osvedčilo sa.

Keď som bol prvýkrát v anglicky hovoriacej krajine, a to som si myslel, že po 8 rokoch učenia angličtiny jazyk ovládam celkom dobre, utrpel som šok. Ja som hovoril k Angličanom po anglicky a oni mi nerozumeli. Nato oni ku mne prehovorili a ja som im nerozumel. Keby sme si miesto hovorenia písali, nemali by sme s porozumením žiaden problém, ale písanie,  ako iste uznáte, nie je príliš praktická forma komunikácie , keď sa stretnete s ľuďmi.  Na internátnej izbe som nemal TV, tak som počúval rádio. Každý večer jednu hodinu pred spaním. A postupne sa ten zhluk nezrozumiteľných slov začal rozpletať, po 2 týždnoch som dostal angličtinu do uší - výslovnosť, intonáciu, spájanie slov, prehltávanie spoluhlások,  hovorové frázy - a zrazu sa vyjasnilo.

To, že počúvanie jazyka v originálnej podobe je najlepšia forma učenia nie je môj výmysel. Už pred 50 rokmi nejaký Dr. Paul Pimsleur objavil tajomstvo učenia sa cudzieho jazyka ľahko a prirodzene. To tajomstvo spočíva v počúvaní. Počúvate „nejtiv spíkra" a učíte sa jazyk podobne ako sa malé dieťa učí materčinu od rodičov, prirodzene. Bez písania, bez gramatiky, bez drilových cvičení. Iba počúvať a počúvať. Neskôr opakovať a hovoriť. ( viac na http://www.youtube.com/watch?v=8beh6KowA8A&feature=related )

Už 20 rokov sa čudujem, že kompetentní v tomto štáte stále nepochopili, alebo nechcú pochopiť, že dabing všetkého, tak ako je u nás zavedený, poškodzuje Slovensko vo vzdelávaní jazykov. Naše deti , mládež, ale aj stredná a staršia generácia nemajú možnosť sa prirodzene učiť  napr. angličtinu  cez pozeranie obľúbených detských seriálov, rodinných seriálov ako napr. „Alf" , alebo  „Step by step",  komediálnych seriálov ako napr. „ Moji priatelia" či „Dva a pol chlapa" alebo dokumentov či celovečerných filmov. Nie, my túto možnosť zrušíme slovenským dabingom a kvôli čomu ? Kvôli ľahostajnosti a stupidite, alebo snáď kvôli dabingovej loby ? Nikto z kompetentných na Ministerstve školstva a Ministerstve kultúry sa tým nikdy nezaoberal ?

Je pravda, že nie sme jediná krajina, ktorá robí tento dabingový podraz na vzdelávaní. Tradícia dabingu sa stále drží vo všetkých postkomunistických krajinách, v Nemecku, vo Francúzsku, v Španielsku a Taliansku. Originálne verzie bez dabingu s titulkami sú tradičné v Škandinávii, Beneluxe, Grécku, čiastočne v Portugalsku a štátoch bývalej Juhoslávie. A teraz si porovnajte napr. jazykovú úroveň angličtiny takých Holanďanov  a Škandinávcov oproti Španielom, Talianom alebo Francúzom. Myslím, že to hovorí samé za seba. V Nemecku sa v tejto téme aktivizuje hnutie „Gegen Synchro" alebo „Against Dubbing". V Španielsku prebieha tiež živá verejná debata na tému dabingu. V tejto tradičnej dabingovej krajine totiž s narastajúcou nezamestnanosťou rastie aj potreba ovládania svetových jazykov, najmä angličtiny.  Je prirodzené, že dopyt po radikálnej zmene nie je väčšinový, pretože väčšina neovládajúca cudzie jazyky je príliš pohodlná a rezistentná voči radikálnej zmene. A tu nastupuje španielska vláda, ktorá robí osvetu , vysiela detské programy v angličtine a povzbudzuje rodičov, aby tieto programy deťom púštali.

A čo my, „malá veľká krajina" ( rozmýšľam v čom veľká, žeby v hlúposti ? ) ? My, čo sme nevyhnutne odkázaní na znalosť svetových jazykov, ak sa chceme vo svete presadiť , nám je to jedno ?

Znalosť svetového jazyka prináša okrem konkurenčnej výhody aj automaticky ohromné rozšírenie prístupu k informáciám, a tým prispieva k zvýšeniu úrovne vzdelania všeobecne. Vláda má plné ústa potreby vzdelávania , tak čo jej bráni zaviesť zmeny aby sme mohli sledovať televízne programy v pôvodnom znení s titulkami a učili sa tak svetové jazyky ? Žeby neschopnosť, nekompetentnosť , ktorá trvá už 20 rokov ?

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo sa stalo Bélovi?

Bugár si zbytočne prirába hanbu.

Stĺpček šéfredaktorky

Dankova investícia do vzdelania devalvuje akadémiu

Aj kvôli Dankovi sa titul nosí ako nevkusná kravata.


Už ste čítali?