Keď môj kamarát emigroval v 80-tych rokoch do Nemecka a pýtal sa, ako sa má čo najrýchlejšie naučiť dobre po nemecky , odporučili mu kúpiť si okamžite TV a každý deň pozerať (či skôr počúvať) aspoň hodinu, aby jazyk dostal najprv do uší. Osvedčilo sa.
Keď som bol prvýkrát v anglicky hovoriacej krajine, a to som si myslel, že po 8 rokoch učenia angličtiny jazyk ovládam celkom dobre, utrpel som šok. Ja som hovoril k Angličanom po anglicky a oni mi nerozumeli. Nato oni ku mne prehovorili a ja som im nerozumel. Keby sme si miesto hovorenia písali, nemali by sme s porozumením žiaden problém, ale písanie, ako iste uznáte, nie je príliš praktická forma komunikácie , keď sa stretnete s ľuďmi. Na internátnej izbe som nemal TV, tak som počúval rádio. Každý večer jednu hodinu pred spaním. A postupne sa ten zhluk nezrozumiteľných slov začal rozpletať, po 2 týždnoch som dostal angličtinu do uší - výslovnosť, intonáciu, spájanie slov, prehltávanie spoluhlások, hovorové frázy - a zrazu sa vyjasnilo.
To, že počúvanie jazyka v originálnej podobe je najlepšia forma učenia nie je môj výmysel. Už pred 50 rokmi nejaký Dr. Paul Pimsleur objavil tajomstvo učenia sa cudzieho jazyka ľahko a prirodzene. To tajomstvo spočíva v počúvaní. Počúvate „nejtiv spíkra" a učíte sa jazyk podobne ako sa malé dieťa učí materčinu od rodičov, prirodzene. Bez písania, bez gramatiky, bez drilových cvičení. Iba počúvať a počúvať. Neskôr opakovať a hovoriť. ( viac na http://www.youtube.com/watch?v=8beh6KowA8A&feature=related )
Už 20 rokov sa čudujem, že kompetentní v tomto štáte stále nepochopili, alebo nechcú pochopiť, že dabing všetkého, tak ako je u nás zavedený, poškodzuje Slovensko vo vzdelávaní jazykov. Naše deti , mládež, ale aj stredná a staršia generácia nemajú možnosť sa prirodzene učiť napr. angličtinu cez pozeranie obľúbených detských seriálov, rodinných seriálov ako napr. „Alf" , alebo „Step by step", komediálnych seriálov ako napr. „ Moji priatelia" či „Dva a pol chlapa" alebo dokumentov či celovečerných filmov. Nie, my túto možnosť zrušíme slovenským dabingom a kvôli čomu ? Kvôli ľahostajnosti a stupidite, alebo snáď kvôli dabingovej loby ? Nikto z kompetentných na Ministerstve školstva a Ministerstve kultúry sa tým nikdy nezaoberal ?
Je pravda, že nie sme jediná krajina, ktorá robí tento dabingový podraz na vzdelávaní. Tradícia dabingu sa stále drží vo všetkých postkomunistických krajinách, v Nemecku, vo Francúzsku, v Španielsku a Taliansku. Originálne verzie bez dabingu s titulkami sú tradičné v Škandinávii, Beneluxe, Grécku, čiastočne v Portugalsku a štátoch bývalej Juhoslávie. A teraz si porovnajte napr. jazykovú úroveň angličtiny takých Holanďanov a Škandinávcov oproti Španielom, Talianom alebo Francúzom. Myslím, že to hovorí samé za seba. V Nemecku sa v tejto téme aktivizuje hnutie „Gegen Synchro" alebo „Against Dubbing". V Španielsku prebieha tiež živá verejná debata na tému dabingu. V tejto tradičnej dabingovej krajine totiž s narastajúcou nezamestnanosťou rastie aj potreba ovládania svetových jazykov, najmä angličtiny. Je prirodzené, že dopyt po radikálnej zmene nie je väčšinový, pretože väčšina neovládajúca cudzie jazyky je príliš pohodlná a rezistentná voči radikálnej zmene. A tu nastupuje španielska vláda, ktorá robí osvetu , vysiela detské programy v angličtine a povzbudzuje rodičov, aby tieto programy deťom púštali.
A čo my, „malá veľká krajina" ( rozmýšľam v čom veľká, žeby v hlúposti ? ) ? My, čo sme nevyhnutne odkázaní na znalosť svetových jazykov, ak sa chceme vo svete presadiť , nám je to jedno ?
Znalosť svetového jazyka prináša okrem konkurenčnej výhody aj automaticky ohromné rozšírenie prístupu k informáciám, a tým prispieva k zvýšeniu úrovne vzdelania všeobecne. Vláda má plné ústa potreby vzdelávania , tak čo jej bráni zaviesť zmeny aby sme mohli sledovať televízne programy v pôvodnom znení s titulkami a učili sa tak svetové jazyky ? Žeby neschopnosť, nekompetentnosť , ktorá trvá už 20 rokov ?
