Náš zákazník, náš pán

Autor: andrej smolka | 8.10.2018 o 8:52 | (upravené 8.10.2018 o 14:29) Karma článku: 3,49 | Prečítané:  1302x

Keď mi moja najmilšia tínedžerka v obchodnom centre oznámila, že konečne našla tenisky, ktoré sa jej páčia a sú aj v dobrej akciovej cene, potešilo ma to a netušil som, aký šok s nimi onedlho zažijem.

Prešlo len pár dní a na prechádzke mi najmilšia tínedžerka smutná ukazuje, aká strašná vec sa jej stala na novej teniske – v prednej časti jej povolil šev a ukázala sa trhlina. A hneď mi aj ukazuje, že sme iba pár sto metrov od obchodného centra, kde sa nachádza obchod s takým istým menom, a že by sme to mali reklamovať. No to je síce pekné, hovorím, ale ja tu nemám bloček a ten konkrétny obchod , kde sme tenisky kupovali sa nachádza asi pol hodinu cesty autom odtiaľto. Pohľad do smutných očí najmilšej tínedžerky výrazným spôsobom mení moje uvažovanie a hovorím si, prečo to neskúsiť, mám predsa aspoň nejaký dôkaz, záznam na mobile o platbe kartou, aspoň uvidíme čo nám povedia v obchode.

Vchádzame do obchodu, ukazujeme predavačke trhlinu a vysvetľujeme, kedy sme tenisky kupovali a v ktorom obchodnom centre. A že nemáme bloček, ale máme potvrdenie o platbe kartou. Pripravení zabojovať s naučeným zachmúreným obočím.  Predavačka ma prosí, aby som sa nehneval, sadol si u nich a počkal na jej nadriadenú. Nadriadená po chvíli prichádza, informovaná a zjavne kompetentná rozhodnúť, so smutným výrazom v tvári mi oznamuje, že bohužiaľ nemôžu nám tenisky vymeniť, lebo ( prebleskuje mi hlavou čo uvedie ako dôvod, iný obchod, bloček, naše zavinenie? ) lebo nemajú takú veľkosť. Ale, že boli by veľmi neradi, keby sme mali odísť nespokojní a preto nám ponúkajú na výmenu akékoľvek iné tenisky, alebo topánky, s tým, že nám odrátajú cenu tých našich. S mierne vyrazeným dychom sa rýchlo prispôsobujeme tejto ponuke, lenže ako na potvoru, najmilšia tínedžerka si nie a nie vybrať. Tak bohužiaľ, hovorím teraz ja, nič sme si nevybrali, čo teraz, vrátite nám peniaze? To je najmenej, vraví pani, ale dajte mi ešte minútu.

Po minúte prichádza pani s úsmevom. Tak sme ich našli, tú istú veľkosť, v obchode na druhom konci mesta. Mám pre vás takúto ponuku. My vám urobíme dobrú kávičku a do pol hodiny nám ich donesú. Beriete? Berieme, zažmurkala najmilšia tínedžerka, skôr ako som stihol niečo povedať.

Po pol hodine si už spokojne vykračujeme s novými vymenenými teniskami a ja začínam chápať význam príslovia „Náš zákazník, náš pán“.

Tento príbeh je pravdivý, ale možno tušíte, že je v tom taký malý háčik. Skúste uhádnuť aký?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo sa stalo Bélovi?

Bugár si zbytočne prirába hanbu.

Stĺpček šéfredaktorky

Dankova investícia do vzdelania devalvuje akadémiu

Aj kvôli Dankovi sa titul nosí ako nevkusná kravata.


Už ste čítali?